atribučné teórie – spôsoby, akými ľudia hľadajú vysvetlenia okolitého diania i vlastného správania
Bechdelovej test – film musí obsahovať minimálne dve ženské postavy, ktoré sa rozprávajú o niečom inom ako o mužoch. Ďalšie varianty testu dopĺňajú pravidlá, že obe ženy musia byť pomenované alebo že ich konverzácia musí trvať aspoň 60 sekúnd
biologické pohlavie – súhrn morfologických a fyziologických znakov organizmu
detské manželstvá – uzatvorenie manželstva medzi dospelou osobou a dieťaťom, ktoré má menej ako 15 rokov, často proti jeho vôli
dospievanie – obdobie od 11 do 20 rokov, v ktorom dochádza k zásadnej premene detskej osobnosti vo všetkých rovinách – telesnej, emocionálnej, sociálnej atď.
generické maskulínum – používanie mužského rodu pre súhrnné označovanie mužov aj žien, napr. učitelia, zamestnanci, lekári…
gender mainstreaming – princíp rodového hľadiska zohľadňujúci potreby žien, mužov, dievčat a chlapcov s cieľom podpory rovných príležitostí
hnutie sufražetiek – pôvod tohto označenia je odvodený od názvov ženských spoločností pôsobiacich na území USA a Veľkej Británie, označuje bojovníčku za všeobecné hlasovacie a politické právo a za rovnoprávnosť žien s mužmi na rozhraní 19. a 20. storočia
implicitné teórie o rode – súbory poznatkov a predstáv vytvorených v priebehu života o rode
rod – každá osoba je v spoločnosti a v dobe, v ktorej žije, sociálne a psychologicky utváraná ako žena alebo muž prostredníctvom prevládajúcich spoločenských presvedčení o správaní, prežívaní, myslení
rodová citlivosť alebo rodová kompetencia – schopnosť rozpoznávať, kriticky reflektovať a problematizovať rodové stereotypy, ktoré prispievajú k rodovej nerovnosti v spoločnosti
rodová rola – ide o pravidlá vzťahujúce sa na určité správanie očakávané od žien a mužov
rodová rovnosť – spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivcami oboch pohlaví
rodové stereotypy – pevné súbory charakteristík, o ktorých predpokladáme, že vystihujú univerzálne charakteristiky žien a mužov, definujú „skutočnú ženu” a „skutočného muža” a stanovujú, že ak sa niekto od tohto obrazu odchyľuje, je vnímaný ako zvláštny, iný či divný
rodovo podmienené násilie, domáce násilie či násilie na ženách –názvy pre činy rodovo podmieneného násilia, ktoré je nasmerované voči ženám a dievčatám. Tieto činy majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie. Za násilie považujeme aj vyhrážanie sa takýmito činmi, nátlak alebo svojvoľné zbavenie slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote. Násilie môže mať rôznu podobu – fyzické, sociálne, sexuálne, ekonomické a psychické.
rodový mzdový rozdiel – rozdiel medzi priemerným príjmom zo zamestnania mužov a žien, vyjadrený ako percento z priemerného príjmu mužov
rodovo vyvážené používanie jazyka – používanie nesexistického, inkluzívneho alebo rodovo spravodlivého jazyka, pričom cieľom je vyhnúť sa používaniu slov, ktoré sa môžu chápať ako zaujaté, diskriminačné alebo ponižujúce, keďže naznačujú, že normou je jedno pohlavie či spoločenský rod
sebanaplňujúce sa proroctvo – tiež Rosenthalov efekt, resp. Pygmalion efekt pre pozitívne očakávania a Golemov efekt pre negatívne očakávania, kedy očakávania spojené s budúcnosťou vedú k správaniu, ktoré zapríčiní, že sa naozaj naplnia a stanú skutočnosťou. Deje sa tak nielen vo vzťahu človeka k sebe samému, ale vzťahuje sa to aj na hodnotenie iných ľudí.
sklenený strop – bariéry, ktoré ženám bránia získať vyššiu pracovnú pozíciu, aj keď už na ňu “dovidia”; dôvodmi býva často kombinácia predsudkov a rodinnej situácie
socializácia – proces sociálneho učenia, prostredníctvom ktorého si človek osvojuje sociálne normy, hodnoty, postoje, formy sociálneho správania a stáva sa sociálnou bytosťou
sociálna rola – súbor zvyčajne nepísaných pravidiel predpisujúci očakávaný spôsob správania
sociálne znevýhodnené prostredie – prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti, spôsobuje sociálno-kultúrnu depriváciu, deformuje intelektuálny, mravný a citový rozvoj jednotlivca a z týchto dôvodov ho z hľadiska edukácie považujeme za osobu so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami